Pocestujte v čase 

...pridajte sa k významným dejateľom, ktorí na Sliači regenerovali nielen telo, ale aj dušu.

Kúpele Sliač tvorili zázemie nielen zdravotnému pokroku, svojim návštevníkom vytvárali od nepamäti priestor na načerpanie síl, usporiadanie myšlienok a podnetov k tvorbe. Je tomu tak aj dnes. Areál Kúpeľov Sliač priam podnecuje k tvorivosti a posilňuje oblasť zdravia. Svojim návštevníkom kúpele ponúkajú osvieženie a reštart.

Ďakujeme za vloženú dôveru, každú návštevu a radosť, ktorú s nami zdieľate. Dnes, i vtedy.

Pozývame Vás na výnimočný výlet. Vašou spoločnosťou v nasledujúcich riadkoch budú velikáni svojej doby, ktorí sa zapísali aj do histórie našich kúpeľov.


Božena NEMCOVÁ

*4. február 1820, Viedeň †21. január 1862, Praha

„V týchto kúpeľoch sa liečila v r. 1852 a 1854 česká spisovateľ ka Božena Nemcová, prvá hlásateľka československej vzájomnosti. Ubytovaná bola v kúpeľnom dome Bratislava. Na jej počesť bola pomenovaná aj ulica v kúpeľnom meste Sliač“

Otázka: Ako sa volá jej najznámejšie dielo, ktoré bolo preložené aj do slovenčiny?

Odpoveď: Babička.

 

P. O. HVIEZDOSLAV

*2. február 1849, Vyšný Kubín †8. november 1921, Dolný Kubín

Venoval tieto verše kúpeľom Sliač: „Jak tu slastno, jak tu milo v šumnom Sliači. Nebež, neleť kratochvíľo. Čuj ten vtáčí hlas, jak zvšiaď sa prihovára nám; vidz: jako vetvy stromov – nebodaj tiež známosť stará.“

Otázka: Aké vzdelanie dosiahol P. O. Hviezdoslav?

Odpoveď: Právnické.

 


Ľudmila PODJAVORINSKÁ

* 26. apríl 1872, Horné Bzince, (dnes Bzince pod Javorinou) - † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom

V  júni 1932 na liečení v Sliači napísala báseň, ktorej úryvok sú nasledovné verše:

Je duša — duša
poeta
studnica tajom
zastretá.

Jak trpí, ľúbi —
znezrady
to vlastnej piesni
nezradí!

Otázka: Ako sa volal báseň, ktorú Ľ. Podjavorinská napísala na pobyte v Kúpeľoch Sliač?

Odpoveď: Poetova duša.

Andrej SLÁDKOVIČ

* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom

Najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta začal Andrej Sládkovič písať na jeseň roku 1844, keď sa dozvedel, že jeho milú chcú vydať za iného. Posledné verše dopísal v lete roku 1846, keď jeho milá bola už takmer rok vydatá za iného.

Otázka: Ako sa volala najznámejšia ľúbostná báseň od A. Sládkoviča, ktorú pravdepodobne napísal, keď žil na Sliači?

Odpoveď: Marína.

 


T. G. Masaryk

„Člověk si musí najít svou cestu. Jestli ji opravdu hledá, najde ji velmi brzy. Potom se jí ale už musí držet, nebo zabloudí.“
TGM prenocoval v Kúpeľoch Sliač v auguste 1923 na svojej ceste po Slovensku.

Otázka: Kým bol T. G. Masaryk v období 14. november 1918 – 14. december 1935?

Odpoveď: Prezidentom prvej Československej republiky.

Prameň Štefánik

Najobľúbenejší z pitných prameňov v Kúpeľoch Sliač prameň Štefánik bol pomenovaný po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Táto osobnosť slovenského národa sa pričinila k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918.

Otázka: Čo zobrazuje stropná plastika od svetoznámeho šperkára Antona Cepku visiaca nad prameňom Štefánik?

Odpoveď: Lietadlo M. R. Štefánika.


LALUHA - mozaika

* 11. november 1930, Tekovské Lužany – † 10. november 2013, Bratislava

Milan Rúfus o Milanovi Laluhovi: „ Laluha to je óda na radosť. Spev lásky k životu. A k jeho celkom maličkému zrniečku: k tejto krajine.“

Otázka: Na ktorom mieste v Kúpeľoch Sliač sa nachádza výtvarné umelecké dielo - mozaika majstra M. Laluhu?

Odpoveď: Pri prameni Štefánik.

Tibor BÁRTFAY

* 12. máj 1922, Nitra – † 3. október 2015, Bratislava

Tibor Bártfay, umelec, sochár, ktorý  sa riadil mottom: „Kameňa a človeka sa treba najprv dotýkať srdcom, až potom rukami.“

Otázka: Ako sa volá a kde sa nachádza sochárske dielo Tibora Bártfaya venované Kúpeľom Sliač?

Odpoveď: Je to Socha „Marína“ a nachádza sa pred KH Palace***


Rudolf STOCKAR

* 25. máj 1886, Doloplazy – † 19. december 1957, Praha

V roku 1924 sa český architekt, urbanista a návrhár nábytku Rudolf Stockar stal víťazom súťaže na projekt Kúpeľného komplexu PALACE. Práve tento projekt ho privádza k oceneniu funkcie, ktorá sa stáva základným faktorom ovplyvňujúcim vzhľad stavby.

Otázka: Ako sa volá architektonický štýl, ktorého bol R. Stockar predstaviteľom?

Odpoveď: Kubizmus a funkcionalizmus.

Ján Cikker

* 29. júl 1911, Banská Bystrica – † 21. december 1989, Bratislava

Chodil sa sem nielen liečiť, ale aj tvoriť. O kúpeľoch v Sliači vyhlásil, že sa narodil dvakrát. Prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici, druhý raz na Sliači v roku 1958. Slovenský skladateľ Ján Cikker navštívil kúpele počas ťažkej choroby.

Otázka: Ako sa volá hudobné dielo skladateľa Jána Cikerra venované na znak vďaky za vyliečenie kúpeľom Sliač?

Odpoveď: Je to opera Mister Scrooge.


Sliačske PRAMENE

To, čo robí Sliač slávnym a vyhľadávaným, sú výdatné žriedla minerálnych vôd, teplých, teda termálnych, ale i chladných medokýšov. Ich kolískou sú staré, druhohorné vrstvy v polkilometrovej hĺbke a na Sliači sa dostávajú na povrch pomocou zlomov v zemskej kôre.

Otázka: Ako boli pomenované sliačske minerálne pramene, ktoré majú blahodarné účinky na ľudské zdravie, najmä ako prevencia pred ochoreniami obehovej sústavy?

Odpoveď: Sú to  prameň „Kúpeľný“ a  pitné pramene: Štefánik (pôvodne Jozef), Adam, Lenkey a Bystrica (pôvodne Dorothea).

Jazierka pri prameňoch

Na území kúpeľov Sliač vyvierajú liečivé minerálne pramene, ktoré svojím chemických zložením postupom času  vo svojom bezprostrednom okolí vytvárajú zaujímavé horninové útvary. Tieto útvary môžeme vidieť v blízkosti kúpeľných jazierok, nachádzajúcich sa pri liečebnom dome Detva, do ktorých vteká jeden z najvýdatnejších prameňov s pomenovaním Kúpeľný prameň.

Otázka: Ako sa volajú horninové útvary, ktoré vznikajú vyzrážaním liečebných minerálnych prameňov v Kúpeľoch Sliač?

Odpoveď: Sú to travertíny.


Špecifickým prvkom v rastlinnom, ale i živočíšnom svete Sliača je kúpeľný park s rozlohou 46 ha. Od polovice 19. storočia ho formoval ministerský radca Jozef Russenger a výstavbu začal lipovou alejou k prameňom a kaskádovými jazierkami pod liečebným domom Detva. Typickým listnatým stromom pre kúpeľný park na Sliači je pagaštan konský, ktorý v máji nádherne zakvitne bohatými trsmi bielych kvetov.

Otázka: Ako sa volá chodník pre peších, lemovaný vysokými stromami pagaštana konského, ktorý spája územie mesta s kúpeľným parkom na Sliači?

Odpoveď: Ide o „Špacírku“.

Na parkové prostredie si privykli mnohé druhy živočíchov. Zdravý domov v ňom nachádzajú viaceré druhy vtákov, ako sú pinky, drozdy či slávik. Často môžeme na prechádzke parkom sledovať veverice, ktoré si zvykli na prítomnosť ľudí, zatiaľ čo ich príbuzné plchy žijú tajomným plachým spôsobom.

Otázka: Ako sa volá aleja so stromoradím,  spájajúca pitné pramene a kúpeľné domy v kúpeľoch Sliač, kde môžeme spozorovať prítomnosť veveričiek obyčajných?

Odpoveď: Aleja Terézie Vansovej.


Kúpeľný park a okolie Kúpeľov Sliač ponúka priestor na pasívnu aj aktívnu regeneráciu. Nenáročná turistika vedie aj niekoľkými chodníčkami v okolí kúpeľov. Trasy, ktoré sú súčasťou kúpeľného parku na Sliači pomáhajú najmä srdciam a dostali prívlastok srdiečkové.

Otázka: Koľko srdiečkových trás sa nachádza v kúpeľnom parku na Sliači a ako sa volajú?

Odpoveď: A, B, C a ďalšie 2 vznikajú.

Neoddeliteľnou súčasťou kúpeľného parku na Sliači sú altánky. Slúžia predovšetkým na oddych popri prechádzkach srdiečkovými trasami, alebo sa núkajú ako pozorovacie miesto pre okolitú prírodu so všetkými jej krásami. Zároveň predstavujú funkčný prvok kúpeľného parku, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Otázka: Na ktorom mieste sa nachádza altánok kde nájdete správne odpovede na otázky náučného chodníka?

Odpoveď: Altánok pri tenisových kurtoch.


Mesto Sliač vzniklo v roku 1959 spojením kúpeľov a dvoch pôvodne samostatných dedín, ktorými sú Hájniky na pravom a Rybáre na ľavom brehu Hrona. Centrálnu časť chotára tvorí Sliačska kotlina, najnižšia časť Zvolenskej kotliny. Nadmorská výška Sliača (železničnej stanice) je 298 m a centrum kúpeľov sa nachádza o niekoľko metrov vyššie.

Otázka: V akej nadmorskej výške sa nachádza centrum kúpeľného územia?

Odpoveď: 373 m nad morom.

Kúpele Sliač ako jediné na Slovensku využívajú pre liečbu aj unikátny prírodný žriedlový plyn, ktorý sa odčerpáva priamo z Kúpeľného prameňa. Je súčasťou takzvanej uhličitej terapie, ktorá je určená na liečbu ochorení obehovej sústavy ako aj na prevenciu pred týmito ochoreniami.

Otázka: Obsahom ktorej chemickej zlúčeniny je charakteristický prírodný žriedlový plyn, ktorý sa využíva na liečbu v Kúpeľoch Sliač?

Odpoveď: Ide o CO2, tzv. kysličník uhličitý.


Funkčnou perifériou kúpeľného parku bol a v súčasnosti aj je takzvaný „Kozák“. Ide o územie historicky využívané obyvateľmi okolitého sídliska v meste Sliač. Aktuálne je toto územie udržiavané a zveľaďované neziskovým sektorom a slúži širokej verejnosti na trávenie voľného času. V minulosti sa na Kozáku konali preteky v motokrose, neskôr sa integroval do lesného kúpeľného pásma.

Otázka: Ako je pomenovaný altánok, ktorý sa týči nad územím lesoparku Kozák?

Odpoveď: Ide o Altánok na „výchorci“.

K objektom z 19. storočia patrí aj kaplnka sv. Hildegardy . Kúpele navštevovali príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, napríklad aj potomkovia habsbursko-lotrinskej dynastie. Výraznou osobnosťou vo vzťahu ku kúpeľom bol Albrecht Fridrich Rudolf Habsburský, poľný maršal a uhorský miestodržiteľ v rokoch 1851-59, ktorý navštívil Sliač s manželkou Hildegardou, dcérou bavorského kráľa Ľudovíta I.  Hildegarda dala postaviť kaplnku, aby kúpeľní hostia nemuseli chodiť na bohoslužby do pomerne vzdialeného kostola v Hájnikoch.

Otázka: V blízkosti ktorého minerálneho prameňa je postavená kaplnka, ktorej patrónkou sa stala sv. Hildegarda z Bingenu?

Odpoveď: Ide o pitný minerálny prameň Adam.


Najväčší stavebný rozvoj kúpeľov bol koncom 20-tych a v 30-tych rokoch 20. storočia. V tom čase bol kúpeľný dom Hungária premenovaný na Slovensko. Začiatkom 40-tych rokov 20. storočia bola na zákazku Ministerstva zdravotníctva ČSR realizovaná  prestavba a prístavba tohto pôvodne klasicistického objektu, v duchu architektonického štýlu - funkcionalizmu. Projektantom stavby bol arch. Dr. Ing. Rudolf Stockar z Prahy.

Otázka: Čím sa preslávil liečebný dom Slovensko počas 2. svetovej vojny?

Odpoveď: V období SNP bola v tomto objekte umiestnená vojenská a partizánska nemocnica.

Stavebný rozvoj kúpeľov sa začal rozvíjať začiatkom 19. storočia. V roku 1819 dalo postaviť zvolenské panstvo jednoposchodovú budovu hotelového typu s 24 izbami pre hostí a v roku 1820 kúpeľnú budovu so štyrmi bazénmi: Panským (Herrnbad), Meštianskym (Burgernbad), Sedliackym (Bauerbad) a studeným, nazývaným „ľudovým“. V prvej polovici 19. storočia boli v areáli kúpeľov postavené dva hotely - dnešná Bratislava  a Detva, Thokoličkin dom a Szeréničkin dom (neskôr vila Anna – v súčasnosti asanovaná).

Otázka: Ako sa pôvodne volali sliačske kúpeľné hotely Detva a Bratislava?

Odpoveď: Detva mala pôvodný názov Pešť a Bratislava sa pôvodne volala Buda.


Z 30-tych rokoch 20. storočia pochádza kúpeľný dom Palace , ktorého súčasťou je aj hudobný pavilón. Tento objekt bol postavený ako 2-podlažný, osadený v teréne, so zapustenou východnou stenou prízemia. Prízemie slúžilo na skladovanie záhradného nábytku, bolo prístupné so západnej strany objektu. Poschodie bolo s otvorenými bočnými stenami. Objekt slúžil a doteraz slúži ako hudobný altánok záhradnej reštaurácie kúpeľného hotela Palace.

Otázka: Aký geometrický útvar pripomína spodná strana prestrešenia hudobného pavilónu kúpeľného hotela PALACE ?

Odpoveď: Ide o obrátený ihlan.

V roku 1936 došlo k otvoreniu verejného kúpaliska. Otvorenie bolo významným rozvojovým projektom a bolo určené pre širokú verejnosť – najmä z menej solventných sociálnych skupín, ktoré si kúpeľnú rekreáciu v pravom slova zmysle nemohli dovoliť. Potrebný pozemok získalo vtedajšie riaditeľstvo od bývalého spolku urbarialistov v bezprostrednej blízkosti tenisových ihrísk. Toto miesto má mimoriadne výhodnú polohu s krásnym výhľadom do Hronskej doliny.

Otázka: Ako sa volá pohorie, ktoré sa rozprestiera pri pohľade z kúpaliska na zapadajúce sa slnko?

Odpoveď: Sú to Kremnické vrchy.