Autor článku:
Kúpele Sliač
V pokračovaní rozhovoru s našimi kolegyňami Mgr. Lenkou Konôpkovou (LK) a Mgr. Kristínou Novotovou, M.A. (KN) sa dočítate aj o tom, ako my sami dokážeme prispieť k lepšej duševnej pohode.
Existuje nejaká prevencia duševného zdravia? Sú nejaké kroky a rutiny, ktoré vieme aplikovať v bežných životoch, aby sa nám žilo ľahšie, lepšie, kvalitnejšie?
LK: Ako už bolo povedané, mnoho ľudí podľa môjho názoru rieši svoje zdravotné problémy alebo ťažkosti až v situácii, kedy sa človek cíti naozaj veľmi zle a mnohokrát sa bohužiaľ stane, že návšteva lekára prišla veľmi neskoro. A práve prevencia je najdôležitejšia. Široké spektrum foriem, ako si udržiavať zdravie a psychickú pohodu, čo najdlhšie je pestré. Chceme mať zdravý, kvalitný životný štýl, správnu životosprávu, pohyb, režim dňa, balans v osobnom živote... V bežnej praxi to však nie vždy funguje ľahko a nie je to prirodzené pre každého. Mnohokrát pacienti nemajú režim dňa a svoje rutiny. Iní sa trápia s nedostatkom spánku, ktorý tiež výrazne vplýva na psychickú pohodu. Známou formou prevencie je chodiť k lekárovi na preventívne prehliadky, ktoré dokážu včas zachytiť ochorenie, rovnako fyzické ako psychické. Dopĺňa ich kúpeľná liečba, ktorá má na naše telo a dušu pozitívne účinky a pomáha udržiavať si psychickú pohodu. Pre každého človeka je však význam udržiavania psychickej pohody niečo iné. Sme rôzni, život je pestrý a pomáha začať otázkou „čo by som mohol urobiť pre to, aby som sa cítil dobre?“. Pre niekoho je to telesné cvičenie, forma meditácie, jóga, relaxačné cvičenie či čítanie kníh. Prevencia duševného zdravia spočíva aj v kvalitnej komunikácii a úprimnej dôvere v blízku osobu. Práve komunikácia so svojim okolím a ľuďmi, ktorí možno majú podobné problémy, nám dovolia pocítiť, že v tom nie sme sami. Ak táto forma nepomáha a človek tápa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Otvorili ste tému zdieľania. Je dôležité aby sme cítili, že podobné situácie stretávajú aj iných?
KN: Keď sa stretnem s tým, že pacient alebo pacientka sú ostýchavejší, hanbliví, tak sa ich pýtam, čo by im pomohlo, aby sa cítili možno komfortnejšie. Potom tam môže pomôcť určité sebaodhalenie psychológa vtedy, keď je to vhodné. Je dôležité sprostredkovať klientom zážitok, že nie sú v ťažkej situácii sami a aj iní ľudia môžu zažívať podobne ťažké či podobne trápne situácie. Je to ľudské, úprimné a reálnejšie. Sú i témy, o ktorých musíme informovať lekára, keď vnímame, že pacient je v ohrození života alebo by jeho správanie mohlo ohrozovať život a zdravie druhých ľudí. Každý rozhovor je však dôverný a detaily z neho neopúšťajú pracovňu psychológa.
Niekoľkokrát sme spomenuli spánok. Je to výrazný faktor našej spokojnosti?
KN: Na úvod by som spomenula tri veci, ktoré nám dokážu podporiť balans v duševnej pohode. Prvou je nezostať s ťaživými pocitmi sám a vyrozprávať sa niekomu blízkemu. Nájsť človeka, ktorému sa vyrozprávame a on / ona nás naozaj prítomne vypočuje a neuteká od toho, že sa cítime zle. To znamená, že nás neľutuje, neutešuje, ale že je tam naozaj pre nás. Veľakrát stačí, že tam ten človek pre nás je a používa správne slová či vety. Neodkláňa pozornosť. Aktívne počúva. Poprípade zdieľa svoje menej príjemné pocity a zážitky. Používa vety ako: „Máš to fakt ťažké.“ / „Mne bolo tiež tak ťažko, keď som toto zažila.“ / „Počúvam ťa, zaujíma ma ako sa máš.“
Čiže za esenciálne vnímam mať vo svojej blízkosti človeka, ktorý nás naozaj vypočuje bez toho, aby nás ľutoval, bez toho, aby nám dával nevyžiadané rady...
Druhou úlohou je zaradiť pravidelný spánok, 8 až 9 hodinový, neprerušovaný. Tretím bodom je zaradiť nejakú formu športu do každodenného života. Veda ukazuje, že keď zaradíme pohyb do nášho života, tak to môže mať rovnaký antidepresívny efekt ako samotné antidepresíva.
Ak tieto tri veci zaradíme do života a ani po niekoľkých týždňoch nevnímame nijaké výrazné zlepšenie, či už v poklese prežívaného stresu, úzkosti alebo v znížení mieri depresie, ktorú prežívame, potom by som určite zvažovala návštevu odborníka.
A ako odhadnúť bod, v ktorom naozaj treba žiadať o pomoc? Hovoríme o dôležitosti priateľstva, kedy je však dôležité otvárať bolestivé témy s profesionálom? Vy ste naznačili, že človek pociťuje nejakú hranicu, keď mu to už nestačí.
KN: Každý z nás to môže pociťovať inak. Ak dlhodobo, to znamená v priebehu týždňov až mesiacov, vnímame, že nie sme okej, je pre nás ťažké chodiť do práce. Je pre nás ťažké byť spokojný v osobnom živote, v partnerskom živote... Nestačia už rozhovory s priateľmi a nepostačuje ani štúdium literatúry či zaradenie športu a 8-9 hodinového spánku do života, vtedy by som určite už zvažovala návštevu klinického psychológa, respektíve psychoterapeuta či psychiatra.
Ak máme vo svojom okolí niekoho, kto tápa a možno už zaradil tieto tri body do svojho procesu práce so sebou samým, kde môžu nájsť ľudia oporu alebo kde môžu začať?
KN: Určite treba začať Googlom alebo skúsenosťami našich blízkych. Ak máme medzi známymi ľudí, ktorí navštívili psychológa, určite je fajn sa zorientovať spolu s nimi. Ak máme známeho psychológa, obracala by som sa s radou priamo na neho. Existuje výborná skupina na Facebooku, ktorá sa volá Hľadám psychológa/psychoterapeuta a v nej sú nielen odborníci, psychológovia, psychoterapeuti, ale aj ľudia, ktorí hľadajú pomoc. Vyslovene napíšu dopyt: „Potrebujem psychológa v Bratislave, napríklad psychodynamicky orientovaného alebo s výcvikom v KBT (pozn. kognitívno behaviorálna terapia). Len online a ideálne cez poisťovňu.“ Psychoterapeuti, ktorí majú voľno sa prihlásia alebo kolegovia odporučia iného kolegu, o ktorom vedia, že by mohol mať voľno. Čiže naozaj cez tú skupinu veľmi rýchlo vieme nájsť odborníka, ktorý nám môže pomôcť. Potom veľmi pomáha aj samotné vyhľadávanie na internete cez správne zvolené kľúčové slová a následne dané profily navštíviť a spoznať. Prečítať si o nich, ich práci, aké majú vzdelanie, kto sú a pozrieť si fotku. Je úplne v poriadku, keď si toho svojho prvého psychoterapeuta vyberieme na základe nejakej sympatie. Možno Vám zarezonuje fakt, že je to možno staršia žena, alebo že je to rovesník či fakt, že psychológ napísal o sebe niečo, čo nám bolo blízke. Pri správnom výbere môže z toho vzniknúť veľmi dlhý, kvalitný psychoterapeutický vzťah. Je preto úplne v poriadku, keď počúvame náš inštinkt a našu intuíciu. A potom na osobnom stretnutí uvidíme, či si s tým človekom sedíme, či sa tam cítime bezpečne, či nám je tam príjemne, či máme voči tomu človeku dôveru.
Aké faktory vnímate, že pri výbere psychológa klientov môžu odradiť?
KN: Mám pocit, že teraz je práca psychoterapeuta veľmi žiadaná. Sú dlhé čakačky u mnohých klinických psychológov a psychoterapeutov, a ľudia sú ochotní cestovať za ich službami, o to viac, ak ide o ich deti. Tam si naozaj uvedomujú vážnosť situácie a sú ochotní cestovať, aby dostali odbornú pomoc, čo najskôr. Mnohí psychológovia, sú aj vďaka covidu ochotní ísť do online terapie. Takmer každý psychoterapeut je ochotný v prípade potreby poskytnúť aj túto alternatívu, aj keď preferuje osobné stretnutia. Vzdialenosť už dnes nie je prekážkou.
To je skvelé, že ľudia sú ochotní naozaj investovať nielen finančné zdroje, ale aj svoj čas. Predpokladám, že nie vždy však klientom možnosti dovolia úplne „slobodný“ výber.
LK: Pre ľudí, ktorí financie nemajú, hľadáme zväčša klinického psychológa v ich bezprostrednom okolí, aby nemuseli ďaleko cestovať. Faktorom výberu je aj, aby bol zazmluvnený s ich poisťovňou, vtedy pacienti za sedenia platiť nemusia. Spoločne hľadáme alternatívy a možné riešenia, nakoľko napríklad online terapie sú väčšinou platené a pre staršiu generáciu menej zaujímavé.
Vaša práca je teda plná rôznorodých príbehov. Spomínali sme dôveru už v predchádzajúcom článku a opäť sa k nej dostávame. Je pri vašej práci kľúčová. Vnímate medzi pacientami rozdiel vo forme spolupráce vzhľadom na ich vek či pozadie?
LK: Zo svojich skúseností z oblasti školstva vnímam, že mladšia generácia nemá problém sa zveriť aj cudziemu človeku. Majú väčšie povedomie o téme a na školách majú podporu školského psychológa. Inak formu spolupráce so psychológom však vníma staršia generácia, pre ktorú je táto téma ešte možno tabu alebo sa prosto v pozícii pacienta necítia komfortne. Staršia generácia všeobecne nemá problém rozprávať príbehy. Majú ich veľmi veľa. Niektorí len nepoznajú aká je úloha a práca psychológa a nevedia sa mu otvoriť. Z dôvodu komfortu či bezpečia sa vracajú k témam, ktoré sú im blízke a ktoré dôverne poznajú.
KN: Súhlasím. Akoby medzi tou mladšou generáciou stigma už nie je taká silná. Čítajú články o duševnom zdraví, počúvajú podcasty o duševnom zdraví, čiže to už vnímajú ako súčasť zdravého životného štýlu, rovnako ako zdravé jedlo, šport a dostatočne dlhý spánok. Prirodzene ich dopĺňa určitá psychohygiena. Je pre nich prirodzenejšie v situáciách, keď v živote narazíme na nové témy, kedy sa nevieme pohnúť samy a prežívame spolu s nimi nejaké negatívne pocity, vyhľadať a začať psychoterapiu. V mojom okolí je veľa priateľov, ktorí pracujú aj na manažérskych a iných pozíciách a netaja sa tým, že chodia na psychoterapiu. Vnímajú to ako priestor pre seba, na ich osobnostný rozvoj a na prekonanie nejakých prekážok, ktoré v živote majú. V našej kúpeľnej praxi je spolupráca s klientmi individuálna. Niekto naozaj veľmi spontánne začne hovoriť o sebe, či už je to muž alebo žena, a sú naopak iní, ktorí sú veľmi ostýchaví. Pre ďalších nie je ľahkou pozíciou práve generačný rozdiel. Keď sa o generáciu alebo o dve starší muž ocitne oproti mne, rozumiem, že to nie je jednoduchá pozícia na to, aby sa otvoril a zveril. Vtedy je mojou úlohou vytvoriť priestor bezpečia, komfortu a dôvery, aby mohol a chcel otvoriť problém, ktorý ho ťaží.
Kúpeľné prostredie vytvára ideálne zázemie sebapoznávaniu, posilneniu oslabeného organizmu či vyčerpanej duše. Tím profesionálov tu vytvára nielen skvelé podmienky, ale najmä prináša kopu ľudskosti do procesu liečby, ktorý nie vždy môže byť pre pacientov komfortný. Kúpeľne psychologičky sú tiež súčasťou pozitívnej zmeny a vytvárajú pre Vás zázemie, v ktorom spoločne dokážeme liečiť, tešiť sa a zrieť.
