Rozhovor s Mikulášom Michelčíkom

Mikuláš Michelčík je moderátor, dramaturg a tvorca mnohých televíznych relácií. U nás sme ho zastihli na pobyte Fénix, počas ktorého sme sa porozprávali o tom, prečo sa pre tento typ pobytu rozhodol, ako vníma svoju dlhoročnú televíznu profesijnú púť, ako aj o jeho osobitom hobby.

Vitajte u nás pán Michelčík a opýtam sa hneď veľmi neoriginálne – čo Vás k nám priviedlo?

Ďakujem veľmi pekne a hneď v úvode poviem to čarovné slovo, ktoré dnes zrejme padne viac krát – história. V prvom rade tá moja, osobne spätá s kúpeľmi, ktorá siaha do čias mojej stužkovej. Vyrastal som totiž vo Zvolene a naša stužková v Spoločenskej dvorane je úplne prvá vec, ktorá ma so Sliačom spája. V tom čase som si však vôbec neuvedomoval, čo toto miesto raz bude pre mňa znamenať. Až keď som sa sem vrátil, tak som začal vnímať všetky tie súvislosti, ktoré mňa osobne na kúpeľoch fascinujú.

A ktoré to sú?

A je to tu! História tohto miesta, architektúra rokov predvojnových, funkcionalizmus, a fakt, že kúpele stále nie sú zrekonštruované, čo vyznieva paradoxne, no mňa na nich fascinuje práve to. V televízii sa veľa venujem programom, ktoré sú o starých časoch, starých veciach a tých je tu neúrekom. Vaše priestory disponujú neskutočným množstvom zachovalých detailov, ktoré obdivujem a nachádzam stále nové a nové, od kľučiek, cez signalizačné zariadenia, až po celkovú atmosféru, ktorá mi evokuje stratenú dobu rokov dvadsiatych, tridsiatych, pričom cením najmä to, že takéto budovy sa na Slovensku už nenachádzajú. Väčšinu kúpeľov máme buď sprivatizovaných, nešťastne zrekonštruovaných, čo sa dialo v 90tych rokoch, alebo úplne zanedbaných a dnes sú z nich len ruiny. Sliač mal to šťastie, že ho nepostihla nešťastná rekonštrukcia. Niekto povie „zanedbané“, ja hovorím chvalabohu!
Pozrime sa na viaceré tatranské hotely, kde dominoval funkcionalistický alebo bruselský štýl – všetko bolo v 90tych rokoch nenávratne stratené. Prestavané je to dnes už aj tretí krát a z pôvodných architektonických alebo interiérových prvkov neostalo nič.
Tu idem na druhé poschodie a vidím vzácny bruselský koberec, kde sa pozriem tam sú lustre, svietidlá, parkety, kľučky, chromované zábradlia, na prechádzke po parku stretám hydranty, hádam ešte z čias Rakúsko-Uhorska.

Vaša vášeň pre staré veci musí byť u nás teda celkom nasýtená…

Bavíme sa zatiaľ o stavbách, to sme ešte neprišli k prírode a k podstate kúpeľov, teda liečbe, ale áno. Sliač kontinuálne žije a stále je tu z pohľadu histórie čo nachádzať. Pre mňa je napríklad zaujímavá aj prvá rekonštrukcia z rokov 50tych, počas ktorej bola aj spomínaná Dvorana z pôvodnej prvo-republikovej chladnej chrómovej podoby prestavaná do tej dnešnej – teplej, drevenej. Som preto veľmi zvedavý ako si pri rekonštrukcii poradíte s týmto miestom, ktorá podoba sa vráti a ktorá tam zostane. Obdivujem tiež koľko je tu umeleckých diel, od obrazov v jedálni, čo nie je samozrejmé, keďže sa bežne dialo, že napríklad z hotelov, ktoré boli privatizované, skončili všetky umelecké diela v súkromných zbierkach.
Okrem architektúry však obľubujem aj tunajšiu prírodu. Vyrastal som vo Zvolene, tento región mi je veľmi blízky a les tu dýcha stredoslovenskými drevinami, ktoré ja milujem a aj preto sa tu cítim veľmi dobre.
V neposlednom rade som na Sliači objavil aj to najpodstatnejšie – kúpeľné či liečebné prvky, ktoré si na staršie kolená začínam viac ceniť a vážiť, preto som dnes tu.

Rozhodli ste sa pre pobyt Fénix – je to naša novinka. Čím Vás práve tento zaujal?

Hneď ako mi prišla ponuka na email tak som vedel, že toto je niečo pre mňa. Prísť sám, úplne zresetovať, oddýchnuť a vychutnať si všetky procedúry v dokonalom pokoji.
Poznám aj iné vaše pobyty, tento mi však padol maximálne vhod, s počtom nocí 5 je v skutku ideálny. Po prvých dvoch akurát vypnete a ďalšie dni si užijete v maximálnom kľude. Výhodou tohto pobytu je aj možnosť využiť naň rekreačný poukaz.

Myslíte, že má pri vysokej, najmä pracovnej vyťaženosti v dnešnej dobe takýto pobyt zmysel?

Asi práve v dnešnej dobe, lebo nie sme nikde sami, na internete, v práci, doma. Pravda, ani tu nie som sám, ale všetky zložky pobytu si užívam sám, lebo je zameraný na absolútny oddych, relax, a to sa mi práve v mojej súčasnej situácii hodilo – byť chvíľu, hoci na pár dní mimo, jednoducho odísť a vypnúť. Sliač je špecifický v tom, že je tu naozaj pokoj, nenájdete tu ruch mesta ako inde v kúpeľoch, obchody sú otvorené len obmedzene, nestretávam sa so zbytočne veľkým množstvom ľudí. Včera som sa bol prejsť v lese a bol som tam na obrovskom priestore úplne sám, čo môže byť pre človeka z mesta vzácne.

Vy ste 25 rokov v televízii. Nepociťujete po takom čase už aj nejaký stereotyp?

Ja som dramaturg hudby a zábavy rozmanitých formátov. Máme to tam pestré, takže stereotyp ani nie. Avšak, ako na každého, aj na mňa vplývajú v živote rôzne okolnosti. V ponuke pobytu Fénix máte aj psychologické poradenstvo, ktoré som absolvoval, pričom som sa veľmi dobre porozprával s vašou pani psychologičkou. To je niečo, čo si človek možno bežne neuvedomí, až kým sa o tom nezačne rozprávať s niekým iným – ideálne s odborníkom. Ja tam úprimne poviem našťastie nie som, ale viem si predstaviť, že u mnohých pozvoľna nastúpi spomínaný stereotyp, alebo dokonca vyhorenie, prichádzajúce s vekom, či prílišnou sebakritikou. Zvykneme si nároky na seba samých len zvyšovať, ženieme sa ďalej za nejakou perspektívou, do toho príde vek kedy ubúdajú sily. Sedenie s pani psychologičkou tu v kúpeľoch bolo pre mňa v tomto smere prvou skúsenosťou, ktorá dokáže otvoriť mnohé otázky, mnohé témy. A tie môže človek po takejto pozitívnej skúsenosti začať ďalej riešiť.

Čo sa týka Vašej profesie – aká je Vaša náplň práce, čo je na tom pozadí, čo nám divákom ostáva skryté? Prezradíte nám?

Televízny dramaturg je vlastne človek, ktorý sa snaží dať dokopy úmysly všetkých profesií pri tvorbe relácie. Od vzniku myšlienky až po výsledok, aby tá relácia na konci dňa splnila účel, pre ktorý bola vytváraná. Robím na rôznych typoch programov, v rámci licencovaných veľkých formátov napríklad Záhady tela, Čo ja viem, a mnohé ďalšie. Tu sa stretáva veľmi veľa ľudí, ktorí program tvoria, pričom ja okrem obsahu dohliadam aj na to ako to má napokon celé vyzerať, no tiež na to, aby bolo všetko v súlade so Zákonom o vysielaní a retransmisii, v súlade s poslaním verejno-právnej televízie a zároveň vtipné, zábavné a sledované (smiech ). A potom sú relácie, ktoré sú mojou srdcovkou a ktoré tvorím od začiatku, tou je napríklad Noc v archíve alebo ďalšie relácie, pri ktorých zastrešujem od nápadu cez výber z archívov, tvorbu obsahu, moderovanie až po finálny zostrih.
Rád hovorím, že keď sa niečo podarí, tak si slávu užije režisér, ale keď niečo zahapruje, kritiku zožne dramaturg. Je to zodpovedná rola, v ktorej musí mať dramaturg pod kontrolou všetky veci, lebo zodpovedá prakticky za celú reláciu.

Spomenuli ste, že máte rád staré veci, my sme si o Vás prečítali, že ich aj zbierate „v únosnej miere,“ ako ste sa sám vyjadrili. Ako sa vám toto darí udržať v medziach?

Je to dané aj okolnosťami v ktorých žijem – najmä priestormi, ktoré má človek na zozbierané veci k dispozícii (smiech ). Mám v zbierke zopár starých áut, odkladám staré hračky, fotoaparáty, rôzne veci, ktoré nemusia byť nevyhnutne hodnotné, ale vždy sa k nim viaže nejaký príbeh. Rodinný alebo všeobecne historický. Mám rád staré veci, ale v únosnej miere, aby to zároveň neobmedzovalo súčasný život ani budúcnosť. K histórii sa môžeme vracať, no žiť musíme v súčasnosti, s ohľadom na budúcnosť a tých, čo prídu po nás. Teší ma, že tu v Kúpeľoch Sliač som v takej bohatej miere obklopený históriou, najmä keď poznám jej pozadie. Na druhej strane s radosťou sledujem proces plánovanej obnovy a veľmi som zvedavý, ako sa podarí tieto historické skvosty zachovať práve pre tie budúce generácie. Budem vám pri tom držať palce!

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. A prajeme pevné zdravie!