Autor článku:
Kúpele Sliač
Blahodarné účinky našej liečivej minerálnej vody sú našim návštevníkom celkom známe. Najmä keď si jej priaznivé pôsobenie na organizmus zažijú na vlastnej koži. Ako to však skutočne funguje a prečo je naša voda so svojím zložením liečivá, sa pýtal našich kolegýň aj Juraj Nvota, uznávaný slovenský režisér a herec, ktorého sme sa následne opýtali my, ako bol s pobytom na Sliači spokojný.
Pán Nvota, čo Vás k nám do Kúpeľov Sliač priviedlo?
Musím priznať, že srdce, ako hovorí váš slogan – „Vaše srdce na správnom mieste“ – aj mňa sem priviedlo srdce, to moje. Po operácii mi boli lekármi odporúčané kúpele. Nikdy dovtedy som na liečení nebol. Na Sliač som prišiel teda za zdravím a trochu aj za spomienkou. V detstve sme totiž bývali na Pstruši a v nedeľu sme sa zvykli pekne obliecť a ísť na prechádzku do kúpeľov. Aj moja manželka tu trávila prázdniny u starých rodičov a preto zatúžila cestovať v čase a navštíviť miesta detských spomienok.
Ako na Vás teda kúpele po rokoch zapôsobili?
Budem úprimný, viem, že sa chystá ich komplexná rekonštrukcia a kúpeľom ju aj prajem. Verím však, že sa súčasný ráz kúpeľov zachová aj naďalej. Celá architektúra funkcionalizmu funguje v tomto priestore výborne. Kolonády a prepojené priestory umožňujú prirodzené stretnutia neznámych ľudí a vytvárajú tú pravú, bezprostrednú kúpeľnú atmosféru. Od chronických návštevníkov som zachytil nostalgiu za zlatou érou Sliača, keď sa tu promenádovalo aj tisíc šesťsto ľudí naraz. Viacero pavilónov čaká na opravu. Veľmi oceňujem, že vedenie kúpeľov tieto priestory zatiaľ, ako dočasné ubytovanie, ponúklo ženám a deťom z Ukrajiny, ktorí ušli pred ruskou agresiou. Rozhovory s nimi boli dojemné a smutné, ale ešte smutnejšie boli reakcie niektorých návštevníkov, ktorí pomoc Slovenska Ukrajine odsudzovali.
Dopriali ste si popri spoznávaní zákutí kúpeľov aj oddych?
Doprial. Prechádzky v kúpeľnom lesoparku sú nádherným doplnkom liečby. Toľko trniek som nezjedol za celý svoj život. Potešila ma aj kultúra v kúpeľoch, ktorá vie tiež okysličiť niekoľko týždňový liečebný pobyt. Mal som šťastie a zastihol som monodrámu Kontrabas v podaní Martina Hubu. Kúpeľné divadlo bolo beznádejne vypredané. Po predstavení mi pán Huba vravel, že na Sliač tiež chodieval s rodičmi. Jeho matka, operná speváčka, v tej istej sále spievala a otec, Mikuláš Huba, recitoval svoje obľúbené verše. Kultúra nám pomáha žiť a rozpoznávať, čo sa skrýva pod povrchom. Dokáže nás prebudiť, aby sme opäť boli pohostinní tak, ako naši predkovia kedysi.
A ako prospel pobyt Vášmu zdraviu?
Priznám sa, že mi dlho vŕtal v hlave ten kysličník uhličitý. Čítal som, že pramene si ľudia kedysi dávno všimli podľa mŕtvych vtákov. To ma znepokojilo, že čo vtákov zabilo, to by malo liečiť ľudí? Kysličník uhličitý sa používa takmer vo všetkých procedúrach, v injekciách, v pobyte vo vaku, vo vaňových kúpeľoch, všade. Až mi to vysvetlila jedna sestra, z personálu kúpeľov. Oxid uhličitý, v primeranom množstve, dokáže prebudiť náš organizmus, aby si sám vytváral protilátky proti otrave ním. Naše telo tak nadobúda schopnosť samoliečby, čo je úžasné! V tomto tkvie tajomstvo Sliačských kúpeľov, ktoré sú len jedny zo štyroch na svete.
Rozprávame sa spolu keď Váš pobyt na Sliači už skončil. Ako sa cítite dnes?
Pobyt v kúpeľoch Sliač je príjemný zážitok, ktorý mi okrášlili stretnutia s novými ľuďmi, či už zo strany milých a obetavých zdravotníčok a lekárov, zamestnancov kúpeľov v jedálni, hotelových služieb, Ukrajiniek v záhradníckych službách a všetkých pacientov. Vypočul som si veľa príbehov, veľa žartov, veľa múdrych postrehov. Aj keď sme ľudia rôznych hodnôt, v kúpeľoch dokážeme žiť v mieri a láske. Kiež by sa to Slovensku darilo aj mimo kúpeľov.
