Autor článku:
Kúpele Sliač
Mgr. Lenka Konôpková (LK) a Mgr. Kristína Novotová, M.A. (KN) sú našimi kúpeľnými psychologičkami, ktoré máte možnosť stretnúť ako kúpeľní hostia alebo návštevníci kúpeľov, prostredníctvom pravidelne organizovaných prednášok na rôznorodé témy. Ich práca je pestrá a plná silných príbehov plných radostí, ale i starostí či výziev. Spoločne nám porozprávali o procedúrach a poradenstve, ktoré môžete v Kúpeľoch Sliač objaviť, o svojich profesionálnych cieľoch a o benefitoch, ktoré ako naši návštevníci môžete využívať. Spoznajte Kúpele Sliač a príležitosti, ktoré Vám otvárajú, z pohľadu našich kolegýň, v prvej sérii z rozhovorov s kúpeľnými psychologičkami.
Zoznámte nás na úvod s Vaším kúpeľným príbehom.
LK: Som rodenou Zvolenčankou, aj preto boli Kúpele Sliač súčasťou mnohých mojich zážitkov už od nepamäti. Tieto kúpele sa mi spájajú s detstvom. S rodinou a rodinnými známymi sme sem chodili na výlety, do prírody a na letné prechádzky. Až dnes si uvedomujem aký pozitívny vplyv na nás okolitá príroda mala a prechádzky mali okrem dobrodružstiev aj iný pridaný efekt. Boli istou formou psychohygieny. Kúpele boli obľúbeným miestom, nielen vďaka trasám, ale aj prameňom, ktorých vodu sme si zvykli naberať do fľašiek. Neskôr ma moji rodičia prihlásili na kurz plávania, ktorý prebiehal v tunajšom bazéne kúpeľného domu. O niekoľko rokov sa mi cesty s kúpeľmi skrížili opäť. Nezabudnuteľnou spomienkou je pre mňa práve „stužková“, ktorú sme so spolužiakmi organizovali v priestoroch Kúpeľov Sliač. O milé spomienky z kúpeľov sa delí aj moja stará mama, ktorá sa tu liečila na srdcovo-cievne ochorenie a ochorenia pohybového aparátu. Dnes kúpele navštevujem každodenne, ako ich zamestnanec. Nikdy by mi nenapadlo, že sa sem znova vrátim a obnovím si krásne spomienky, na toto čarovné miesto. Som vďačná, že v tomto prostredí môžem pracovať už druhý rok, a robím to s veľkou a úprimnou radosťou.
KN: Ja som päť rokov pracovala v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, kde som aj bývala. Z rodinných dôvodov sme sa počas mojej materskej presťahovali bližšie k rodine, do Zvolena, odkiaľ pochádzam. Po materskej dovolenke som dostala pracovnú ponuku v Kúpeľoch Sliač. Vnímam tu veľký priestor pre psychológa s cieľom liečiť dušu, informovať a destigmatizovať, aj prostredníctvom práce v oblasti duševného zdravia a otvárania mnohých tém, ktoré s našou praxou súvisia a sú prínosné nielen pre kúpeľných hostí, ale aj pre verejnosť, ktorá ma do Kúpeľov Sliač dvere otvorené.
V čom spočíva podstata Vašej práce tu v kúpeľoch?
KN: To, čo s kolegyňou robíme, je, že sa venujeme primárne kúpeľným hosťom a pacientom, ktorí sú tu ubytovaní. Kúpeľní hostia majú v rámci svojho pobytu k dispozícii aj procedúry formou psychologického poradenstva s prvkami psychoterapie. Môžu využívať relaxáciu, majú možnosť navštevovať arteterapiu či tréning kognitívnych funkcií. Pre hostí ale aj širokú verejnosť robíme tiež prednášky, ktoré tu boli aj predtým, ako som prišla, ale aktuálne sa ich snažíme zaradiť častejšie a tak, aby k nim mal prístup naozaj každý, kto sa o dané témy zaujíma alebo im chce porozumieť.
Ako sa s dopĺňate vo svojej práci a ako Vás môže stretnúť a spoznať klient?
LK: Keďže sú moje predošlé skúsenosti najmä zo školskej oblasti, vo svojej súčasnej praxi využívam najmä znalosti z tohto prostredia. Tu sa stretávame hlavne s pacientmi so srdcovo-cievnymi ochoreniami, ochoreniami pohybového aparátu a onkologickými ochoreniami. Po príchode kolegyne z trochu iného prostredia sme mali príležitosť využiť vlnu inšpirácií aj zvonku. Navzájom si odovzdávame skúsenosti a snažíme sa to prepojiť. Spája nás spoločný cieľ, vzťah k práci a nové výzvy. Rady by sme v Kúpeľoch Sliač vytvorili zázemie aj ďalším procedúram, s ktorými má kolegyňa skúsenosti, akou je napríklad skupinová psychoterapia.
KN: Myslím, že to vystihla moja kolegyňa v tom, že je to zatiaľ o takom vzájomnom odovzdávaní si skúseností. Ona ma informuje o tom, ako sa pracuje v kúpeľoch, a ja jej odovzdávam zase svoje vedomosti zo psychoterapie. Preto tu pracujeme ako tím a tvorba nápadov, modernizácie v podobe aj rozširovania ponuky procedúr je procesom.
Rozprávame sa o terapii - čo teda vlastne tá terapia je a ako by ste ju pomenovali nejakým bežným a zrozumiteľným slovom?
KN: Terapia je liečba. Akákoľvek liečba. Ak sa bavíme o psychoterapii, tak potom je to liečba psychiky cez psychoterapeutické metódy. Väčšinou to spočíva v rozhovore so psychoterapeutom, ktorý má na to adekvátne vzdelanie. Je to povolanie, ktoré je ukotvené v zákone. Psychoterapeutom nemôže byť ktokoľvek, musí mať za sebou psychoterapeutický výcvik, ktorý v praxi aplikuje prostredníctvom rôznych techník a rozhovoru. Stručne povedané je to rozhovor o sebe, v ktorom je priestor pracovať s emóciami, myšlienkami či správaním, ktoré spôsobujú nejaké ťažkosti v pacientovom každodennom živote, alebo je tam priestor otvárať traumatické zážitky či už z detstva, dospievania alebo tie aktuálne. Môžu to byť traumatické zážitky, ktoré boli jednorazové, ako napríklad autohavária alebo ťažká operácia srdca. Traumatizujúcim zážitkom môže byť aj pocit, že idem v tomto momente zomrieť, aj keď reálne som možno v ohrození života nebola. Na druhej strane to môže byť dlhodobý traumatický zážitok, ktorý prebiehal roky. Príkladom je týranie vo vzťahu. Psychoterapia teda sprostredkúva priestor ošetrovať tieto rany, naučiť sa nové techniky, skúšať ich aplikovať a porozumieť svojim potrebám, svojim pocitom a sebe samému/sebe samej. Je na to krásna metafora: človek, ktorý prichádza za psychoterapeutom, je akoby stratený v hmle. Pacient mnohokrát nevie celkom kam ísť a ako situáciu zvládnuť. Psychoterapeut mu však nedáva jasné odpovede na to, čo treba spraviť. Jeho úlohou nie je logistika riešení a možností. Je tam na to, aby klientovi pomohol veciam porozumieť a akoby vyjsť z tej hmly takými spôsobmi, ktoré sú pre neho vhodné.
LK: Je dôležité povedať, že to nie je len pre ľudí, ktorí majú nejaké vážne duševné ochorenie, ale taktiež pre kohokoľvek, kto chce skvalitniť svoj život. Dlhodobá psychoterapia je vhodná pre ľudí, ktorí vnímajú, že nie sú celkom spokojní a potrebujú či chcú sa posunúť ďalej. Ak už tie veci, ktoré vyskúšajú v živote, ako je možno rozhovor s blízkymi, nestačili a cítia, že potrebujú odborníka, môžu v bezpečnom prostredí preskúmať svoje ďalšie možnosti a vrstvy svojho prežívania. Mnohé zranenia si nesieme z detstva alebo ich dlhodobo potláčame. Trauma má mnoho podôb a pre každého je inak intenzívna. Ak sa naučíme vnímať seba, o to prirodzenejšie bude pre nás nastaviť si hranice, pomenovať svoje potreby a emócie či diskomfort.
KN: Každý z nás zažil traumy, či už s malým alebo s veľkým T. Máme rôzne mechanizmy, aby sme to zvládli a možno v našom živote nenastane moment, kedy potrebujeme psychoterapiu. Ale mnohí z nás tú psychoterapiu potrebujeme, a príležitosť využiť ju môže byť z dlhodobého hľadiska veľmi osožná. Mať priestor, kde nás niekto aktívne počúva, kde nás nasmeruje, kde sa naučíme nové techniky práce so sebou samým je nielen príležitosť pre náš vnútorný rast, ale aj posilnenie zdravia. Psychické a fyzické zdravie sú prepojené.
Ako prebieha samotné poradenstvo?
LK: V poradenstve je kľúčový rozhovor. Je to prostriedok, ktorý má liečivú funkciu. Od väčšiny pacientov dostávame pozitívnu spätnú väzbu už po prvom sedení. Klient pociťuje úľavu a pocit pochopenia. Príležitosť, že zo seba dá všetko, psychológovi sa na sedení otvorí, uvoľní svoje emócie, vytvára pocit nielen psychického, ale aj fyzického uvoľnenia. V Kúpeľoch Sliač pracujeme s klientmi v limitovanom časovom horizonte. Súčasťou procedúr je aj psychologické poradenstvo. Počas sedení pacienta aktívne počúvame, venujeme mu plnú pozornosť. Pri rozhovore budujeme dôverný a bezpečný vzťah. Práve vzťah a dôvera sú esenciou progresu. Rozhovor je samozrejme dôverný a my sme viazané mlčanlivosťou.
KN: Sedenie, teda poradenstvo, v Kúpeľoch Sliač trvá štyridsaťpäť minút. Vždy v úvode sa predstavím, klientovi poviem, kto som, aké mám pozadie, aká je to procedúra, čo mu ponúka, o čom je priestor hovoriť. Vždy sa pýtame, čo sú podľa neho / podľa nej dôvody, pre ktoré majú odporúčané psychologické poradenstvo a čo sú tie témy, ktoré by on alebo ona chceli otvoriť. Je to procedúra, ktorá je dobrovoľná. Čiže ak príde človek, ktorý si možno nie je istý čo môže od sedenia očakávať, tak spoločne skúmame možnosti, ako aj samotnú potrebu poradenstva v konkrétnom prípade. Keď sa stretnem s tým, že je možno pacient alebo pacientka ostýchavejší, hanblivý, tak skúmame, čo by im pomohlo, aby sa cítili lepšie.
Pre veľa ľudí je Nový rok symbolom začiatku, nových príležitostí či šance na reštart. Ako vnímate tlak z očakávaní, ktoré január prináša, na psychickú pohodu?
LK: Príchod nového roka je skvelou príležitosťou pre pozitívnu zmenu v zmysle skvalitnenia svojho života a nastavenia si dosiahnuteľných cieľov, kedy chce človek s niečím začať alebo s niečím prestať. Dôležité je však necítiť to ako nátlak, ale skôr ako inšpiráciu k osobnému rastu. Treba pri tom myslieť na vlastné schopnosti a sily. Je dôležité dbať na svoje limity pri snahách o seba-rozvoj. Na predsavzatiach treba pracovať, myslieť pri tom na psychickú pohodu a byť trpezlivý. Súvisí to s disciplínou, motiváciou a vytvorením nového zvyku, na ktorom treba dennodenne pracovať, aby sme si ho mohli udržať. Hlavne sa nemôžeme nechať odradiť prípadným zlyhaním, ktoré môže nastať. Pri dosahovaní cieľov si treba stanoviť jasný cieľ a detailný plán. Na to, aby sme mohli vidieť pokroky si treba hlavný dlhodobý cieľ rozdeliť na viacero malých, ktoré potom človek môže postupne bez nejakého nátlaku zvládať, vidieť progres a blíženie sa k hlavnému cieľu. Odporúčam si predsavzatia napísať na papier a pripnúť na viditeľné miesto. Netreba pritom zabúdať na mentálny odpočinok a kvalitný spánok. Keď vytrváme a cieľ sa nám postupne začne plniť, dočkáme sa zážitku z úspechu a ocenenia okolím, čo nás môže ešte viac povzbudiť, motivovať a posilniť našu sebadôveru.
KN: Pre niekoho môže byť novoročná výzva impulzom k tomu, že sa napokon odhodlá. Pre iných môže byť zaväzujúca, tým, že o tom povie svojmu okoliu. Práve fakt, že to povieme niekoľkým ľuďom môže fungovať podpornejšie a motivujúcejšie. Novoročná výzva či predsavzatie môžu byť naozaj efektívne, mnohé z nich aj fungujú. Tento nový impulz však treba brať rozumne a ísť naň primeraným tempom. Očakávania, ako aj spomínané tempo totiž nie je dobré „prepáliť“. Nerobiť to hneď na 300 %. Niekedy je menej viac. Základom je dať si ciele, ktoré sú dosiahnuteľné, aby sme mali z výsledku aj radosť a vedeli sa k nemu dopracovať. Nereálne ciele alebo očakávania instantných riešení môžu byť demotivujúce a môžu spôsobiť nespokojnosť. Príliš rýchlo stratíme mechanizmy, ktoré nám poskytujú slasť a komfort. Keď odrazu prídeme o všetky, prídeme aj o pomôcky, ktoré nám pomáhajú upokojiť sa a stabilizovať sa. Aj výzva je proces.
Druhú časť rozhovoru s kúpeľnými psychologičkami budete mať príležitosť prečítať si v ďalšom vydaní. Želáme Vám na zdravie a zážitky prajný úvod roka 2024. Tešíme sa na spoločné stretnutia a Vaše zdravotné míľniky u nás, v Kúpeľoch Sliač, aj v roku 2024.
